Metódy práce

• psychológ pomáha klientovi prostredníctvom psychodiagnostiky spoznávať jeho osobnosť, mentálnu a emočnú kapacitu k rastu, zachytávať zmeny v procese resocializačného programu, ktoré pomáhajú uvedomiť klientovi vlastné zdroje sebapodpory a rizikové a ochranné faktory v jeho sociálnom prostredí. Poskytuje mu poradenstvo vo vzťahových problémoch v komunite aj mimo komunity. Spracúva podklady z psychologických vyšetrení a poradenstva  pre psychiatra a psychoterapeuta.

Psychológ môže realizovať psychodiagnostiku aj skupinovou formou. Interpretáciu výsledkov však prezentuje klientovi len individuálne.

• zamestnanec centra reflektuje potreby výchovy a vzdelávania klientov, ktorí majú popri absolvovaní resocializačného programu ambíciu dopĺňať si vzdelanie za účelom profesijného uplatnenia. Pedagóg je koordinátorom kontaktu klienta so školou, pomáha pri zabezpečovaní podkladov na učenie zo školy, z internetu, dohoduje so školou preskúšania v rámci individuálneho študijného plánu. Pomáha klientovi so samotnou prípravou, pochopením učiva, podľa požiadania klienta preskúša. Centrum uprednostňuje zamestnanca so špecializáciou špeciálny pedagóg a liečebný pedagóg, ktorý dokáže obsiahnuť a erudovane pomôcť pri vedení klienta aj v rámci prípadných odchýliek v rámci mentálnej úrovne a v rámci emočnej nestability a porúch správania.

• majú pevnú štruktúru. Klient, ktorý požiadal o tento druh skupiny a je v poradí podľa dátumu požiadania, hodnotí pred celou skupinou svoj progres v programe. Každej prestupovej skupine do vyššej fázy predchádza predprestupová skupina, v rámci ktorej sa jednotliví členovia skupiny vyjadrujú k progresu konkrétneho klienta a upozorňujú ho na nedostatky, ktoré by si mal na sebe všímať a zvážiť ich odstránenie v záujme progresu v programe resocializácie a vyššej šance byť úspešný pri prechode do vyššej fázy. Pri prestupe do samotných fáz: v druhej fáze po tom, ako klient prečíta svoj štrukturovaný životopis pred skupinou, sa skupina vyjadruje u člena k jeho začleneniu sa do komunity, prijatiu a rešpektovaniu programu. Pri tretej fáze sa klient hodnotí sám v rámci tzv. štrukturovaného barometra, v rámci spätnej väzby klient prijíma pohľady skupiny na jeho proces sebapoznaniaa pripravenosť zvládnuť fázu zmeny jasne pomenovanými osobnostnými črtami, návykmi a spôsobmi správania klienta, ktoré má meniť a preberať zodpovednosť za seba a voči ostatným členom komunity ako zástupca klientov pri spoluriadení komunity. Pri štvrtej fáze klient posudzuje svoj progres v rámci fázy zmeny a pripravenosť osvojené nové formy správania prenášať postupne do nechráneného prostredia, skupina mu poskytuje tiež spätnú väzbu. V piatej fáze sa od klienta očakáva schopnosť integrácie všetkých novo osvojených návykov, zručností, vedomostí do bežného života mimo komunity vrátane rodiny a profesijného uplatnenia. Od skupiny taktiež dostáva spätnú väzbu. Definitívne o pokroku a pripravenosti na vyššiu fázu rozhoduje personál na základe sebareflexie klienta, spätných väzieb skupiny, dosiahnutého pokroku pri plnení individuálneho resocializačného plánu.

• sú určené pre facilitovanie otvorenia sa skupiny klientov, ktorí sú v rovnakej fáze, zdieľanie úspechov a problémov v začleňovaní sa do fázy. Hlavne u nižších fáz sa snažíme vytvoriť priestor na vyjadrenie svojho prežívania, aktuálnych vnútorných rozporov, pomenovanie interakcií s klientmi iných fáz. Je vytvorený priestor pre diskusiu o obsahoch jednotlivých fáz v ich povinnostiach a výhodách, klient je konfrontovaný s vlastným vnímaním progresu a nastavenými požiadavkami fázy, v ktorej sa nachádza.

• sú zamerané cielene na poradenské, nápravné a prevýchovné postupy, klienti savzájomne a prostredníctvom personálu učia sociálnym zručnostiam, hlbšiemu poznaniu a osvojovaniu si spoločenských foriem správania, schopnosti plánovať a zodpovedne sa rozhodovať. Príkladom sú tématické skupiny zamerané na zásady slušného jednania, spoločenskej etikety, na kultúru stolovania, pravidlá postupov v písomnom a telefonickom styku, pravidlá bezpečnosti pri práci, na  zdravotnícku osvetu.

• prebiehajú za pasívnej prítomnosti personálu, zväčša sú zvolávané staršími klientmi, ktorí chcú zadefinovať nové pravidlo, zásadu života v komunite tak, aby hotový návrh mohli potom konzultovať s personálom, alebo chcú navrhnúť zmenu programu v komunite pri významných sviatočných dňoch v roku.

• vychádzajú z tradície Anonymných alkoholikov, 12 krokov k prijatiu svojej diagnózy a vnútornej motivácii k zmene životného štýlu. Na viacerých sedeniach sa všetci klienti vyjadrujú k myšlienkam len jedného z krokov. Obmenou meetingov je zadanie témy, ktorú na základe diania v skupinovej terapii pomenuje personál, alebo sami klienti z vyšších fáz. K téme sa opäť vyjadruje každý klient, personál zasahuje do priebehu minimálne.

Po nástupe sa klient v prvej fáze nemôže s rodičom kontaktovať priamo. Kontakt zabezpečuje s rodičmi vedenie zariadenia prostredníctvom telefonátov, mailovo spravidla 1 x týždenne. Zariadenie informuje rodiča o priebehu adaptácie dieťaťa u nás, príp. si žiada ďalšie doplňujúce anamnestické údaje, ktoré napomáhajú nastaviť špecifiká individuálneho resocializačného plánu vo vzťahu k rozvoju  problémového správania a užívaniu návykových látok vrátane ich  manifestácie v rámci adaptačného procesu v komunite.

Výnimku tvorí krátky telefonát od klienta ak chce poblahoželať k životnému jubileu niekomu z členov primárnej rodiny alebo k sviatkom Vianoc, Veľkej noci, alebo ak zásadne a opakovane nesúhlasí s pobytom u nás a žiada o ukončenie pobytu.

Po prestupe klienta do druhej fázy zariadenie informuje ihneď rodiča o progrese dieťaťa. V tejto fáze môže klient požiadať o prvé stretnutie s rodičmi formou skupinovej rodinnej terapie. Táto prebieha zvyčajne v rámci poobedňajšej skupinovej psychoterapie za účasti všetkých členov komunity s fokusovaním na rodinu, drogovú kariéru dieťaťa, vzťahy v rodine pred začiatkom drogovej kariéry. Rodičia dostávajú priestor na vyjadrenie svojho prežívania obdobia spoločného života s klientom, najmä v období jeho kontaktu s drogami, vzájomne si uzatvárajú udalosti a emócie z minulosti a spolu s nami si rodina definuje ciele zmeny a dĺžku ďalšieho pobytu u nás. Táto forma má pokračovanie v následných individuálnych sedeniach v ktorejkoľvek fáze resocializácie na základe požiadania klienta alebo rodičov. Má formu poradenstva alebo psychoterapie.

Od tejto fázy spoločného stretnutia nastáva možnosť telefonovania rodičov s klientom 1x týždenne na 5 min., v prípade, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa môže telefonovať s každým rodičom po 5 minút. Striedavo obtýždeň iniciuje telefonický kontakt klient a rodič. Písomný kontakt nie je obmedzený, najčastejšie prebieha napísaním listu, ktorý skenom posielame rodičovi a rodič odpovedá tiež mailovo za účelom zrýchlenia korešpondencie.

Tiež od tohto spoločného stretnutia sa môžu rodičia zúčastňovať rodičovských skupín realizovaných 1x mesačne. Ide o poobedňajší program, na ktorý môžu rodičia prísť po prvý krát krátko pred rodičovskou skupinou a môžu sa zvítať s dieťaťom a rozlúčiť. Na ďalšie rodičovské skupiny už môžu prísť skôr a sú zaradení do denného programu komunity s cieľom  zorientovať sa v bežných pravidlách a postupoch programu formou zážitku na sebe. Sú zadelení mimo vlastného dieťaťa, majú priestor spoznávať iných klientov, rodičov klientov, ich postoje, názory, ich obdobie drog v rodine. Obmedzenie kontaktu s vlastným dieťaťom mimo dozoru personálu je potrebné vzhľadom na tendenciu dieťaťa k použitiu zabehaných stereotypov správania voči rodičom pred príchodom ku nám formou manipulácie, tlaku a pod. Spolu s dieťaťom sa zúčastňujú len spoločného stolovania, ktoré je časovo zaradené pred samotnou rodičovskou skupinou. Keď je klient v tretej fáze a v ďalších vyšších fázach, rodič môže prísť v ten deň do komunity už od rána a nemá žiadny obmedzený kontakt s dieťaťom.

Rodičia a príp. ďalšie vzťahovo významné osoby majú povinnosť pred príchodom preštudovať si pravidlá nášho programu zverejnené na webovom sídle organizácie, dodržiavať pokyny personálu a režim zariadenia.

V rámci rodičovských skupín sa rodičia učia porozumieť pravidlám resocializačného procesu, kontaktovania sa s dieťaťom, pripravujú sa na zvládanie spoločných priepustiek, učia sa meniť tie postoje, názory a rodinné pravidlá, ktoré klienta môžu ohroziť pri návrate. Vytvárame tu priestor na skupinovú psychoterapiu pod vedením psychoterapeuta, na spracovanie pocitov viny, hanby a zlyhania rodičov závislého dieťaťa, na zvládanie krízových životných situácií, ktoré môžu zásadne ovplyvniť úspešnosť zvládania návratu klienta a jeho záujmu o celoživotnú abstinenciu. Súčasťou je spoločné vyhodnocovanie progresu klienta v plnení individuálneho resocializačného plánu.

Po prestupe do tretej fázy klient pozýva svojich rodičov do komunity na najbližšiu nedeľu na slávnostný spoločný obed, kde pripravuje pre všetkých tzv. prestupový koláč. Od tejto fázy môžu rodičia prísť po dohode s vedením zariadenia do komunity na viac dní a byť podpornou súčasťou resocializačného procesu dieťaťa priamo v zariadení. Naďalej môžu byť v telefonickom kontakte s dieťaťom (2 x týždenne) a priebežnom písomnom kontakte. Zvyčajne si v tejto fáze pozýva klient do komunity aj ďalších rodinných príslušníkov, ktorí boli účastní obdobia jeho drogovej kariéry a uzatvára si v rámci rodinnej terapii s nimi minulosť. Ak ide o vzťahovo významné osoby a je to pre klienta dôležité ešte v rámci druhej – sebapoznávacej fázy, umožňujeme stretnutie a následný kontakt aj s týmito osobami (najčastejšie súrodenci alebo starí rodičia, prípadne životní partneri).

Rodičia sa môžu v závislosti na fáze dieťaťa a obdobie od prestupu do druhej fázy zúčastňovať rodinných terénnych letných terapií, ktoré organizujeme buď v prírode mimo zariadenia alebo pri komunite. Súčasťou programu je intenzívna rodinná terapia zúčastnených rodín v trvaní min. 1 týždeň pre rodinu. Pre veľký počet klientov a následne rodinných príslušníkov je delená do dvoch turnusov. Rodičia a ďalší rodinní príslušníci prijímajú na terénnom pobyte všetky zásady resocializácie ako klienti. Je pre klienta dôležitá vo všetkých fázach jeho pobytu – na začiatku, aby sa klient presvedčil o jednoznačnom postoji svojich blízkych k jeho závislosti a potreby pobytu v RS, pre rodičov ujasniť si vnútorne postoj k potrebe zmeny klienta a vedieť ho jednoznačne vyjadriť, v ďalšom štádiu sa rodičia učia pochopiť svoj význam v utváraní si nových postojov a hodnôt dieťaťa a ponuku na ich zmenu, v posledných štádiách pobytu ako príprava na návrat svojho člena do rodiny. Na terénne terapie prichádzajú v rámci postresocializačnej starostlivosti i klienti, ktorí už ukončili pobyt v komunite, hovoria o ich skúsenostiach s adaptovaním sa na podmienky bežného reálneho života, sú pre klientov v komunite motiváciou k nachádzaniu zmysluplnosti svojho snaženia.